O nás

Základ pre vznik Ústavu polymérov bol vytvorený Ing. Milanom Lazárom, DrSc., ktorý na prelome rokov 1962 a 1963 založil Laboratórium polymérov, ktoré začalo svoje pôsobenie v nových spoločných priestoroch s Chemickým ústavom a Ústavom anorganickej chémie. Laboratórium polymérov vytvorilo podmienky pre iniciovanie výskumu v oblasti polymérov ako súčasť chemického výskumu v Slovenskej akadémii vied. Následne v roku 1967 vznikol z laboratória Ústav polymérov SAV, ktorý sa v roku 1976 presťahoval do vlastnej novopostavenej budovy, v ktorej sídli dodnes.

Logo Ústavu polymérov SAV
Historické logo Ústavu polymérov

Počiatočný výskum bol zameraný na štúdium využitia peroxidov pre modifikáciu a sieťovanie polyetylénu a polypropylénu. Už v 70. rokoch, krátko po vzniku ústavu, sa študovali polymerizácie metylmetakrylátu a styrénu iniciované inifertermi. O tento typ polymerizácií, v súčasnosti nazývanými ako kontrolované polymerizácie, sa o viac ako 10 rokov neskôr začali zaujímať popredné svetové pracovíská a v súčasnosti sa kontrolované polymerizácie využívajú v mnohých oblastiach polymérneho výskumu pri príprave polymérov s dobre definovanými molekulovými charakteristikami, topológiou a požadovanými vlastnosťami. Počas histórie ústavu boli získané aj mnohé ďalšie významné výsledky, z ktorých je možné spomenúť vývoj energeticky nenáročného iniciačného systému blokovej polymerizácie metylmetakrylátu založený na komplexoch oxidu siričitého a alifatických ketónov pre výrobu plexiskla v Považských chemických závodoch, vývoj modelu vznietenia, horenia a zhasnutia horiaceho polyméru umožňujúceho na základe kinetických parametrov a parametrov prestupu tepla a kyslíka teoreticky určiť limitné kyslíkové číslo a rýchlosť uvoľňovania tepla u horiacich materiálov, originálny spôsob sledovania vzniku a rozkladu peroxidov v polymérnych prostrediach, využitie metodiky pre sledovanie degradácie polymérov a vypracovanie spôsobu určovania zvyškovej životnosti materiálov, s čím bola spojená konštrukcia vlastného chemiluminiscenčného prístroja. Ďalej sa študovala znášateľnost polymérov, vývoj materiálov pre kvapalinovú chromatografiu a alkotest, vývoj monomérov s fluórom a ich emulzná polymerizácia pre Sokolovo, dlhodobá spolupráca s VÚCHT na vývoji svetelných stabilizátorov typu HALS, vývoj GPC a nových postupov pre charakterizáciu polymérov, vývoj monomérov a ich polymerizácie pre Chemolak Smolenice a mnoho ďalších tém.

V roku 1993 bola daná do prevádzky ďalšia budova Ústavu polymérov SAV, tzv. Overovacia jednotka (Techlab), ktorá mala slúžiť na pokusné výroby založené na výsledkoch výskumu ústavu. V tejto budove do roku 2005 bežala výroba lepidiel vyvinutých pracovníkmi ústavu na báze ataktického polypropylénu, ktorý vznikal v Slovnafte ako odpadná surovina pri výrobe izotaktického polypropylénu.

Štruktúra Ústavu polymérov SAV pozostávala donedávna z okolo 10 malých oddelení, ktoré boli v roku 2011 zlúčené do štyroch hlavných oddelení. Tieto oddelenia vytyčujú štyri hlavné smery výskumu ústavu: syntéza a charakterizácia polymérov, kompozitné polymérne materiály, polymérne biomateriály a molekulové simulácie polymérov.


Na základe výsledkov akreditácie ÚPo SAV, v.v.i. za roky 2016-2021 ohodnotila medzinárodná akreditačná komisia ústav najvyšším stupňom A, ktorý znamená “Výskum patrí v európskom kontexte k medzinárodnej špičke. Organizácia získala vo svojej oblasti výskumu dôležité výsledky”.